Wyandotky 

Wyandotky boli uznané za samostatné plemeno v r. 1883. Podľa všetkého vznikli krížením hamburčaniek, sebraitiek, kočiniek a brahmánok v Amerike. Meno dostali podľa indiánskeho kmeňa Wyandottov. Neskôr boli vyšľachtené aj v zdrobnelej forme v obrovskom množstve farebných  a  kresbových rázov.  Vďaka tomu sú dnes asi najrozšírenejšou  čistokrvnou zdrobnelou hydinou  s celkom slušnou  užitkovosťou. Sú to sliepky s miernou povahou, znášanlivé k iným druhom. Nepatria medzi moc lietavý druh, hoci keď majú dôvod, plot 180 cm vysoký nie je žiadna prekážka.  Nároky na kŕmenie majú rovnaké, ako iné bežne chované druhy. Vzhľadom na ich veľkosť je možné na menšom priestore chovať viacero kusov, resp. v samostatných volierkach aj viacero farebných rázov. Veľmi dobre znášajú aj tvrdšie klimatické podmienky. Veľkou výhodou je ružicový hrebeň, takže je minimálna možnosť jeho omrznutia.

Celkovo vyzerajú veľmi zaoblene, hlavne sliepočky. Ich perie  nie je moc priliehavé, skôr akoby „nakyprené“, čo len podporuje oblúkové a zaguľacujúce krivky – obliny celého tela. Dopĺňa  to aj krátky, plný  temer guľatý chvost.

Wyandotky jarabičie a oranžové vlnité

Wyandotky  v zdrobnelej forme chovám už 12 rokov a skúsil som viacero farebných rázov. Mal som žlté kolumbie, biele, čierne, modré, čiernobiele, tmavé vlnité i strieborné. Najviac sa mi však páčia jarabičie, ktoré chovám už asi 5 rokov.  Sliepočky majú perie vo farbe „tmavo zlatej metalízy“, pričom každé pierko je na okraji lemované čiernou vlnitou kresbou. To im dodáva veľmi zaujímavy a atraktívny vzhľad.  Kohútiky sú nádherne a pestro vyfarbené. Hruď a brucho sú čierne s hnedým prskaním, krčný  a sedlový zaves zlatavý, chrbát a kryt krídiel je zlatohnedý s bordovo-červeným  nádychom.  Beháky sú jasnožltej farby.

Chovám v kŕdli 8-10 sliepočiek na 1 kohútika. Oplodnenosť vajec je dobrá a aj liahnivosť uspokojí každého. Kuriatka sú životaschopné a už v cca 5-6 týždňoch možno rozoznať kohútikov, keď im začnú dorastať krídelné pierka, prípadene majú aj výraznejší hrebienok. Zo skúseností môžem povedať, že sa mi liahne min. polovica až dve tretiny kohútov, takže je dosť dôležité ich čím skôr vytriediť. Obyčajne si nechávam kohútikov len z prvej a druhej februárovej liahne. Krúžkujem ich vo veku cca 3 mesiace. Sliepočky majú krúžky č. 13 a kohútiky č. 15.  Prvé vajíčka začínajú februárové sliepočky znášať v auguste. Spočiatku sú dosť guľaté a majú len cca 30-32  gramov. V druhom mesiaci však znášajú vajíčka s hmotnosťou 40-42 gramov s hnedastou škrupinkou. Pri hmotnosti sliepočky 900 gramov je to obdivuhodný  výkon. Ročne je ich znáška okolo 120-150 vajec. Aj z tohoto  pohľadu je ich „efektívnosť“  veľmi uspokojivá, hlavne pokiaľ si uvedomíte že 3x tak veľká sliepka veľkého plemena znáša vajíčka cca 55 gramové, ale zožerie pritom aj úmerne  2 až 3x  viac.

Približne pred 3 rokmi  ma, v mojom chove jarabičích wyandotiek,  veľmi prekvapilo , že niektoré  odchované  dorastajúce kohútiky mali úplne iné sfarbenie. Boli viac do žlto-zlatova, namiesto do červeno zlato-hneda. Na sliepočkách len pri pozornejšom  pohľade si bolo možné  všimnúť, že  na krku boli svetlejšie, viac do zlatožlta.  Sprvu som si myslel, že  mi snáď preletel kohút iného farebného rázu cez ohradu a skrížil sa s jarabičími wyandotkami. Až na výstave zvierat na jeseň som videl vo voliére vystavené  rovnako sfarbené wyandotky, ktoré boli v katalógu označené ako „oranžovokrké“.  Vtedy som pochopil, že sa aj mne vyštepili z jarabičích.  Tak som prišiel k novému farebnému rázu, ktorý by sa mal však podľa správnosti nazývať „oranžový vlnitý“. Najväčší problém bol zohnať nepríbuzného kohúta. Bol som minulý rok na viacerých výstavách na Slovensku, na Morave i na českej nár. výstave v Lysej nad Labem. Nikde však nikto tieto wandotky nevystavoval. Dokonca ani na obrovskej nemeckej burze v Straubingu som ich nevidel. Až v  Nitre na NV som horko-ťažko zohnal nepríbuzného staršieho kohútika. Do kŕdľa som k nemu zaradil jarabičie aj oranžové sliepočky. Odchovy, ktoré po ňom mám,  vyzerajú nádejne. Vyštepujú sa jarabičie i oranžové. Bude však potrebné zlepšiť farbu behákov, ktoré ešte zďaleka nie sú jasnožlté. Snažil som sa aj odfotiť (pre názornosť) kohútov aj sliepky oboch farebných rázov z mojich tohoročných  odchovov. Na fotkách u kohútov je rozdiel jednoznačný a dobre vidteľný. U sliepočiek je to len mierne svetlejší odtieň sfarbenia na krku, čo by  sa mohlo  pripísať aj na vrub kvality obrázkov, alebo tlače. Je to tak však v skutočnosti.

Z vlastných skúseností môžem odporúčať chov zdrobnelých wyandotiek jarabičích a oranžovo-vlnitých všetkým, ktorí chcú chovať pestré a ľúbivé plemeno so solídnou úžitkovosťou a majú menšie chovateľské priestory.  Pokiaľ umožní sliepočkám aj výbeh do trávy, bude spokojný nielen chovateľ, ale aj jeho  wyandotky.

Peter Ferjenčík