ARAUCANY

Ako som začínal s chovom

Dlhší čas som uvažoval, ktorým plemenom hrabavej hydiny by som spestril  a doplnil  svoj chov zdrobnelých wyandotiek a holanďaniek. Po dlhých zimných večeroch r. 2001 som listoval  v chovateľských časopisoch a moja voľba padla na u nás dosť zriedkavé plemeno „ARAUCANA“.

Najväčší problém bol zohnať vôbec nejaké informácie o týchto zaujímavých sliepkach a následne aj získať adresy ich chovateľov v rámci býv. Česko-Slovenska. Našťastie mám odložených posledných 14 ročníkov slovenských a aj českých chovateľských časopisov, takže po usilovnom pátraní som v nich aj niekoľko kontaktov objavil na Slovensku a na Morave. Od nich som si potom zaobstaral východzí chovný materiál a základné rady do chovu. Pre chovateľov, ktorí nepoznajú toto plemeno, by som rád priblížil jeho históriu a niekoľko zaujímavostí. V čase keď som chcel začať s Araucanami začať, toto plemeno bolo na úplnom okraji záujmu chovateľov a napr. na Slovensku boli možno 2-3 chovatelia, čo ich chovali. Začínal som v r. 2001 s  3 sliepkami s chvostom, ktoré výstavnému štandardu nezodpovedali, ale podarilo sa mi od nich odchovať aj bezchvostové a bajúzaté výstavné kusy.

Araucana je síce zaraďovaná medzi bojové plemená, ale  (podľa mojich skúseností) sa veľmi dobre znáša aj s inými druhmi hydiny, ktoré chovám. Ani kohúty medzi sebou nezvádzajú žiadne boje, a to ani  počas   jarnej chovateľskej sezóny.  

Podľa vzorníka patrí skôr medzi menšiu – ľahšiu  hydinu. Vzorník uvádza hmotnosť sliepky 1,2 až 1,5 kg a kohúta 1,8 až 2,1 kg.  Aj z tohoto dôvodu pri  odchove kureniec spolu s inými zdrobnelými plemenami nevznikajú žiadne problémy, rovnako ako aj vo veku keď už je rozoznať pohlavie.  Odchovávam bežne spolu kuriatka araucan, zdrobnelých wyandotiek a holanďaniek. Nezistil som, že by niektore trpeli útlakom od araucan. V dospelosti sú sliepky len o niečo  mohutnejšie ako napr. zdr. Wyandotky.

Zdrobnelé araucany sú vernou zmenšenou kópiou veľkého plemena. Hmotnosť kohúta by mala byť okolo 0,7 kg a sliepky okolo 0.65 kg. Zatiaľ nemám vedomosti o ich  súčasnom chove  na Slovensku.

Táto hydina má dosť exotický pôvod. Prvé kusy boli objavené v Južnej Amerike (v dnešnom Chile) vo vysokohorskom prostredí Ánd  u indiánskeho kmeňa Araucanov, podľa ktorých dostali aj meno. Nie je doteraz presne jasné ako toto plemeno vzniklo. Je viac teorií. Pravdepodobne však španielski dobyvatelia v 16. storočí doviezli rôzne druhy hydiny. Tie sa mohli zmiešať s už skôr dovezenými druhmi z oblasti Azie. K tomu ešte prispeli v 17. stor. Holanďania, ktorí doviezli do Latinskej Ameriky  hydinu neurčitých plemien. V priebehu storočí došlo ku kríženiu rôznych plemien (pravdepodobne aj chocholkatých). Výsledkom bola zváštna hydina s fúzami, bez chvosta, ktorá znáša vajíčka s farebnou škrupinkou – Araucany.

Prvé kusy sa mohli dostať do Eúropy na prelome 19. a 20 storočia. Už v roku 1854 spomína G. Jerosch vajíčka s modrou škrupinou. Taktiež popisuje araucany, ktoré videl na obraze. Do Nemecka boli prvé araucany privezené v r. 1907 do vestfálskeho Herne. V roku 1921 vzbudili  tieto sliepky senzáciu na  1. svetovom kongrese hydiny v Haagu. Následne v 30. rokoch dochádza k rozširovaniu tohoto plemena aj v Európe a USA.

Toto plemeno sa vyznačuje aj tým, že ešte stále nie je ustáleny jednotný typ, a tak sa vyskytujú v chovoch aj zvieratá s chvostom (aj bez), s fúzami  a bradou (aj bez), s bajúzami (aj bez),  resp. ich kombinácie.

Araucany sa vyskytujú v  13 uznaných  farebných rázoch: divokosfarbené, pšeničné, modré, čierne, biele, pásikavé ,…. Väčšina farebných rázov má mať beháky vrbovozelenej farby.

Araucany majú aj ďalší prívlastok „Veľkonočná hydina“, nakoľko znášajú vajíčka s farebnou škrupinou. V mojom chove prevláda farba zelenkavá, bledomodrá až tyrkysová. Vyskytujú sa však aj vajíčka s bežnou svetlou škrupinou, pritom od sliepok, ktore zodpovedajú štandardu.

Na základe rozboru vajec sa zistilo, že údajne  obsahujú podstatne menej cholesterolu oproti iným, u nás bežne chovaným plemenám hydiny. Jednou z príčin, prečo araucany znášajú vajíčka so zníženým obsahom cholesterolu je asi fakt, že ich vajcia obsahujú cholesterol nielen v žĺtku , ale  čiastočne aj v bielku a v škrupine.

Araucany však nemožno posudzovať len ako atrakciu a spestrenie  chovateľských výstav, ale aj ako hydinu s veľmi dobrou užitkovosťou. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že dobre využívajú krmivo, skoro dospievajú a hlavne dosahujú celkom dobrú znášku. Tá má podľa vzorníka dosahovať 160 – 180 vajec ročne. Hmotnosť vajec je cca 50 – 60 gramov. V jarných mesiacoch zbieram od 8 sliepok denne 4 – 7 vajec. Taktiež kvalita a chuť mäsa je výborná. Nie sú náročné na špeciálne podmienky a znášajú našu zimu aj s mínusovými teplotami celkom dobre. Bežne aj v zime na snehu a v mrazivom počasí sa  zdržiavajú vo výbehu, kde neustále hľadajú niečo „do zobáka“, takže pokiaľ majú možnosť, dokážu si dosť krmiva  pozháňať aj sami. Sú taktiež veľmi dobrí letci a dokážu z miesta úplne kolmo vzlietnuť a žiadny plot nie je pre ne dosť vysoká prekážka.

Mal som hejno, ktoré aj v tvrdej studenej zime uprednostňovalo nocovanie  v korune stromu, pred zatepleným kurínom.

Chov tohoto zaujímavého plemena je však trochu náročnejší, ako u bežných plemien. Keďže pre výstavné účely sa požaduje bezchovostová forma Araucan, asi najväčší problém je oplodnenosť vajec a  liahnivosť. Prvú vec, čo si u tohoto plemena všimnete je jeho zvláštna postava, ktorú spôsobuje neprítomnosť kostrče (trtáča) a tým pádom aj chvosta. Tu vzniká problém. Keďže chvostové perie u kohúta aj sliepky splýva cez kloaku, vďaka zakrnutosti kostrče, táto hydina  nevie pri párení perie zdvihnúť. Takže aj keď  kohút  sliepky normálne pojíma, vajcia sú  zväčša  neoplodnené. Proti tomuto je len jedno opatrenie. Zhruba tri týždne pred zamýšľaným zberom násadových vajec (po rozdelení araucan do chovných kmeňov) je potrebné u všetkých bezchvostových kusov upraviť perie okolo kloaky. Pokiaľ chovné kusy už nemienite vystavovať je potrebné chvostové perie okolo kloaky opatrne ostrihať, tesne pri koži, aby  trčiace  kostrnky pri párení nepichali a nerušili. Pokiaľ perie opatrne vytrháte, musíte to robiť častejšie, nakoľko veľmi rýchlo dorastá a je to veľmi pracné a naviac aj pre sliepku bolestivé.  Je pravda, že pohľad na takto  upravenú hydinu chovateľskému oku veľmi neulahodí, ale máte istotu, že sa dočkáte oplodnených vajec. V roku 2004 som mal oplodnenosť vajec  min. 95% a vyliahlo sa vždy skoro celé množstvo  kureniec z oplodnených vajec.  Nezaznamenal som žiadne úhyny u vyliahnutých kureniec, takže nemôžem potvrdiť správy o problematickom "„Fabrciovom váčku"“ ktorý u tohoto druhu spôsobuje údajne vysoké úhyny u kureniec. Dôvodom zvýšených úhynov by mal byť skráteny počet stavcov chrbtice u tohoto plemena. Stretol som sa s tým len v článkoch iných chovateľov.

Z vlastných skúseností môžem poradiť, aby do chovu  boli zaraďované aj zvieratá s chvostom (ktoré sa síce nemôžu vystavovať), ale dosiahnu vyššiu oplodnenosť a aj po nich sa  vychová veľa kureniec, ktoré budú v dospelosti spĺňať „vzorníkové“ požiadavky. Stále je však veľký problém dochovať potomstvo s bajúzami, čiernou bradou, tmavou farbou peria, zelenými nohami a požadovaným postojom. Zo sto vyliahnutých kureniec len niekoľko spĺňa všetky požadované predpoklady. Taktiež sa neodporúča zostaviť chovné hejno len napr. s bajúzatých sliepok a bajúzatého kohúta.  Ja som do  chovu  v r. 2004 zaradil bajúzatého kohúta a sliepky  bradaté s fúzami. Liahnivosť predčila moje očakávania. Vyštepuju sa všetky druhy araucan a ich kombinácie. Najväčšiu radosť mám, že je aj niekoľko výstavných kusov bajúzatých sliepočiek a kohútikov. Treba len dať pozor, aby si ich  vzájomne nevydzobali až do krvi, ako sa mi to už stalo.  Proti tomu existuje len jediné opatrenie. Cca 2 mesiace pred plánovanou výstavou je dobré vybrané kusy   umiestniť oddelene. Aj v prípade, že majú vyďobané  bajúzové perie  z lícnych „bradavíc“, toto im po čase dorastie. Takto som to urobil aj v príprave hydiny na Evropsku výstavu v Prahe i na našu NV v Nitre a výsledkom bolo veľmi dobré hodnotenie okolo 94-95 bodov. Vystavované môžu byť obe bezchovsotové formy, t.j. bradaté s fúzami, alebo  bajúzaté. Je len na vyspelosti posudzovateľov, aby obe formy  považovali za rovnocenné, čo pri zriedkavosti tejto hydiny na výstavách  je nie vždy pravidlom. Niektorí posudzovatelia bezbajuzaté kusy hodnotia ako menejcenné, hlavne pokiaľ sa v susednej voliere nachádzajú bajúzaté araucany.

Nakoľko mám veľkú liaheň, všetky znesené vajíčka som liahol len v liahni. Ale z počutia aj z literatúry viem, že sú sliepky tohoto plemena aj výbornými kvočkami. Sám som mal problém „odkvokať“ niektoré moje sliepky, ktoré túžili sami vychovávať potomstvo. Taktiež kamarát, čo mal odo mňa Araucany, tak si potomstvo dochoval pod nimi a boli starostlivé kvočky.

Moju hydinu kŕmim pšeničným a kukuričným šrotom, do ktorého primiešavam bielkovinový koncentrát BK 62  (vyrába Agrotrend Trenčín) v pomere podľa veku hydiny. Mám tak istotu, že hydina dostáva presne také zloženie potravy ako potrebuje.  Do vody im  pridávam raz za čas aj vitamíny  (kombinal AD). Stále majú k dispozícii drobný štrk vo zvláštnom krmítku . Samozrejme, že si radi pochutnajú aj na zelenom a príp. zvyškoch z kuchyne. Preventívne preliečujem cholesolom, príp. sulfacoxom proti kokcidióze, biovermom proti črevným parazitom a vakcinujem Avipestom proti pseudomoru. Pred začiatkom chovnej sezóny si u chovných kusov nechám veterinárne vyšetrit krv na TBC a pullorovu nákazu. Návšteva veterinára je síce finančne nákladná, ale mám istotu, že je chovná hydina vporiadku a násadové vajcia tiež. Po ohodnotení vybraných kusov posudzovateľom, sú tieto pre ďalšiu sezónu zaradené do uznaného „A“  chovu .

Nepríbuzná plemenitba

Vzhľadom na veľmi úzku chovateľskú základňu araucan na Slovensku, najväčší problém vždy však bol zohnať nepríbuzného kohúta. Riešil som  to tak, že som  si  ho  doviezol zo zahraničia. Teraz som už zapojený do chovateľského programu Klubu chovateľov araukan v ČR. Hlavnou činnosťou klubu je však koordinácia pripárovacieho plánu 4 (teraz už 6) nepríbuzných línií kohútov divokosfarbených araukán (rodičov pôvodne dovezených zo zahraničia).  Každý rok  obdržia chovatelia 1 kohúta inej chovnej línie, tak aby bola zabezpečená nepríbuzná plemenitba. Po roku musia zase zo svojich odchovov vyčleniť 1-2 kusy, ktoré „posunú“ ďalším členom klubu a sami obdržia kohúta do chovu z   inej  chovnej línie od iného člena Klubu.  Tento „kolobeh kohútov“  je zaevidovaný v knihe u predsedu Klubu. Ja som práve od býv. predsedu p. Smožeka koncom roku  2003 získal do chovu kohúta línie „B“. Potom na jeseň  2004 som 2 kohútov „posunul“ iným chovateľom, a sám som získal 1 kohúta  chovnej línie „C“ (víťaza vyýstavy špeciálky na Araucany v Studénke –95 b. v r. 2004). V r. 2005 sa konalo v novembri stretnutie Klubu chovateľov Araukan v Ostrave. Odtiaľ som získal dvoch kohútov novej „F“ línie  (od p. Lineta a od p. Přikryla) do chovu pre chovnú sezónu 2005.  Ponechal som si do chovu na rok 2006,  18 kusov bajúzatých i bradatých sliepok z vlastného odchovu z r. 2005. K nim som teraz pridal nových českých kohútov. Bezbajúzatého bradatého kohúta som pridal k bajúzatým sliepkam a naopak, bajúzatého kohúta som dal k bradatým sliepkam.

Od r. 2005 sa vykonáva v Klube aj centrálna evidencia chovných kohútov, ku ktorým sa vystavujú aj rodokmene na ústredí ČSCH v Prahe. Takže aj po tejto stránke sa urobil významný krok vpred v chove Araucan.

Na Slovensku je situácia s chovom araukan podstatne horšia, ako v Českej Republike. Je tu málo chovateľov a väčšina požaduje tieto sliepky hlavne kvôli farebným a nízkocholesterolovým vajciam. Nejde im o zušľachťovanie chovu, ale len o samozásobenie vajciami. Jedinou výhodou je, že aj o nestandardné (nevystavné a chvostové sliepky) je záujem. Na druhej strane sa na rôznych burzách objavujú „tiežaraucany“ so zelenými nohami.  Ide však o rôznych krížencov iných druhov, príp. hybridov s Araucanami, po ktorých podedia farbu nôh a nesú prípadne aj vajíčka so zelenou škrupinkou. Preto neodporúčam túto hydinu kupovať na burzách, ale priamo z  dvora od chovateľa, ktorý Vám vie k svojmu chovu podať niektoré základné údaje.

Veľký záujem o túto hydinu prejavujú aj chovatelia z Poľska. Araucany z môjho chovu  pôsobia už aj v chovoch poľských chovateľov p. Labaja  a p. Bordana zo Štetína. Títo si odo mňa doviezli násadové vajíčka a vyliahli kuriatka v Poľsku.

Ako chovám Araucany.

Koncom roku, v polovici decembra  porozdeľujem hydinu podľa druhov a farieb do samostatných výbehov. U bezchvostových  výstavných kusov je potrebné súčasne ostrihať až na kožu chvostové perie okolo a nad kloakou. Na jedného kohúta odporúčam 4 – 10  sliepok. V druhej polke januára zbieram už prvé násadové vajcia do liahne. V priebehu februára sa už liahnu prvé kurence. Okrem vlastnoručne namiešaného krmiva dostávajú aj na tvrdo uvarené a posekané vajíčko a pokiaľ nie je sneh, tak aj na drobno nasekané zelené. Prvý týždeň napájam len riedkym čajom a čistým kukuričným šrotom, aby som sa vyhol príp. črevným problémom. Kurence araucan odchovávam spolu s kurencami iných zdrobnelých plemien  (wyandotky, holanďanky), na ktoré mám uznané „A“ chovy. Znášajú sa dobre, bez šarvátok o krmivo, či vzájomnej agresie. V r. 2005  sa mi vyliahli kohútiky a sliepočky v pomere asi 1:1.  Z prvej a druhej liahne si vyberám najlepšie mláťky  do svojho chovu a na výstavy. Krúžkujem  vo veku cca 3 mesiace krúžkami č. 16 (sliepky) a č. 18 (kohúty). Verím, že aj na základe tohoto článku sa na výstavách budeme častejšie stretávať s týmto nevšedným druhom hydiny.

Pre chovateľov (resp. záujemcov), ktorých inšpiroval tento článok je najlepšie kontaktovať sa na  „Klub  chovateľov Araukán a zdrobnelých Araukán“. Nevzťahuje sa však len na územie ČR, ale je otvorený aj  pre záujemcov o členstvo z radov slovenských  a poľských chovateľov.

Je vidno, že Arucany začínajú byť na vzostupe a dúfam, že im to aj dlho vydrží a že budú častejšími “hosťami” na našich chovateľských výstavách.

Klub chovateľov Araukán.

V novembri r. 2002 v Českej republike bol založený „Klub  chovateľov Araukán a zdrobnelých Araukán“. Nevzťahuje sa však len na územie ČR, ale jeho členmi sú aj chovatelia zo Slovenska a Poľska, takže má už pomaly „stredoeurópsku pôsobnosť“. Pôvodne klub zakladalo 7 chovateľov. 

Dňa 13.11.2005 sa konala členská schôdza v  moravskej Ostrave.  Potešiteľné je (zvlášť v dnešnej zložitej ekonomickej dobe), že za 3 roky sa klub utešene rozrástol. Dnes má 28 riadnych členov. Ani tieto čísla však nie sú konečné. Z prostriedkov Klubu boli podporení všetci vystavovatelia Araukán na Europskej výstave v Prahe, 100-korunovou dotáciou za každé zviera.  Podľa katalógu EV v Prahe bolo zistené, že 6 chovateľov – členov Klubu  prihlásilo spolu 24  Araukán na EV do Prahy. Hlavnou činnosťou klubu je však koordinácia pripárovacieho plánu už 6  nepríbuzných línií kohútov divokosfarbených araukán (pôvodne dovezených zo zahraničia).  Každý z chovateľov mal na schôdzi možnosť informovať ostatných ako sa mu darilo  s odchovmi.  Najlepšie však je  výsledky vidieť na výstave „špeciálke“, ktorá sa bohužiaľ v r. 2005, kvôli veterinárnym opatreniam (súvisiacimi s hrozbou vtáčej chrípky) nekonala. Rovnako sa nekonala ani Stredoeuropska vystava zvierat v slovenskej Nitre, na ktorú som mal pripravené 2 kolekcie divokosfarbených araucan, ktoré by boli určite  získali vysoké ocenenie.

Pre prípadných záujemcov  o vstup do Klubu chovateľov Araukán a zdrobnelých Araukán uvádzam aj kontakt na jednateľa.

Jaromír Szebesta

U Farmy 134/15

734 01  Karviná 4